Bo (palica)

Je základnou zbraňou okinawského kobudo. S touto zbraňou existuje snáď najviac foriem či už samostatných, alebo vo dvojici. Vďaka nepretržitej línií sa zachovali Kata staré niekoľko stoviek rokov. Pokiaľ držíte Bo v rukách, tak kvôli svojej dĺžke a váhe sa s ňou jednoduchšie manévruje dvoma rukami. Techniky jednou rukou sú väčšinou švihy, pričom Bo sa drží za jeden koniec a Bo vytvorí okolo bojovníka priestor. Techniky úderov, alebo bodnutia jednou rukou sa robili len s podporou tela. Bo sa v týchto prípadoch opierala o telo bojovníka a poskytlo mu oporu. Výnimkou nie sú ani spomínané mäkké techniky. Škrtiace techniky sa taktiež vykonávajú ľahšie dvoma rukami. Obvyklý spôsob držania Bo je dvoma rukami v tretinách zbrane, alebo na šírku ramien. V školách, ktorá pracujú s rýchlym prechytávaním a rýchlymi švihovými technikami sa však ruky posúvajú bližšie k sebe smerom ku stredu zbrane. Tým zbraň získa na rýchlosti a umožňuje ľahšie manévrovanie. 

SAI (kovový trojzubec)

Sai Jutsu patrí k vrcholným umeniam Kobudo. Sai pripomína kovový trojzubec s kratšími bočnými hrotmi, pričom hlavný hrot je cylindrického, alebo osemuholníkového tvaru a špička centrálneho hrotu býva obvykle zaguľatená. Hlavný hrot súperovu zbraň blokuje a bočné ramená slúžia na zachytávanie a odkláňanie. Sai je rozšírená aj medzi známymi majstrami Karate, ktorí ju berú ako doplnok k svojmu tréningu s prázdnymi rukami.

TONKUWA (tonfa)

Výnimočné vlastnosti tejto zbrane neostali bez povšimnutia v bezpečnostných zložkách po celom svete. Tonfa sa spravidla využíva ako párová zbraň, kde jedna ruka blokuje a druhá ruka simultánne vykonáva protiútok. To by malo byť cieľom všetkých párových zbraní. Blok a protiútok by sa mali stať jednou akciou bez prestávky.

NUNCHAKU

Je to snáď najznámejšia zbraň Kobudo. Vhodnými materiálom na výrobu Nunchaku je tvrdé drevo. Dnes sa dajú zohnať aj kovové, teleskopické, umelohmotné, gumené Nunchaku. Ako spojivo môže poslúžiť aj reťaz alebo lanko z pevnej, nie však pružná tkanina, alebo guma. Vďaka svojmu tvaru a funkčnosti bola využívaná ako zbraň rovnako ako stredoveký rytieri používali svoje ostnaté cepy. Avšak v dnešnej dobe je Nunchaku skvelým tichým učiteľom, ktorý nám nedovolí poľaviť v našej koncentrácií a každé zaváhanie potrestá bolestivou skúsenosťou.

Kama (kosák)

Táto zbraň dokonale podtrhuje roľnícky pôvod niektorých zbraní. Historicky táto zbraň vznikla z kosáka na ryžu, alebo obilia. Časom sa však rozvinula do takej formy, že sa stal rovnocennou zbraňou pre obávané samurajské meče a správnou technikou sa dalo pretnúť aj pevné brnenie. V niektorých školách sa používali drevené kamy, kde sa drevená čepeľ používala na páčenie a škrtenie so slovami, že toto je neškodná technika ak súperovi nechcem ublížiť. Problém je, že ak by to bola skutočná ostrá kama, inštruktor by skončil bez prstov a cvičenec bez hlavy, prípadne inej končatiny. S touto zbraňou exitujú historické, ale i novodobé Kata

SANSETSUKON (trojitá palica)

Na Okinawu údajne priniesol trojitú palicu majster Matayoshi Shinko (1888-1947). Veľkou výhodou bolo to, že Sansutsukon dokázal udrieť “za roh”, čiže dokázala trafiť protivníka ukrývajúceho sa za štít ohybnými koncami zbrane a pri rotačných technikách sa generovala obrovská sila. Výhodou tejto zbrane je jej flexibilnosť. Aj pri zachytení súperovho útoku a prípadnej imobilizácií, alebo zapáčeniu ešte stále môžem mať voľné druhé rameno zbrane, ktoré sa dá jednoducho použiť na úder, na švihovú techniku a podobne. Ďalšou výhodou je skladnosť zbrane. Dá sa zložiť a dá sa s ňou bojovať ako s jednou Tanbo (dvojstopová palica) bez toho, aby sme súperovi vážnejšie ublížili švihovými technika. Je variabilná i v zmene vzdialenosti. Ak je súper ďaleko, zbraň sa roztiahne až do dĺžky cez 2 metre. Ak sa súper dostane na krátku vzdialenosť, zrazu máme v rukách 60 cm palicu, ktorou pracujeme na krátku vzdialenosť. Je to zbraň, ktorá rozvíja našu pozornosť, šikovnosť a rýchlosť.

Eku (veslo)

Bojové umenie s touto zbraňou vzniklo pôvodne v meste Šanghaj, v Číne. Na Okinawu bolo prinesené spolu s čínskymi vyslancami. Keďže Okinawa bola ostrovom roľníkov a rybárov, umenie s veslom sa ľahko ujalo a tešilo sa veľkej obľube. Eku je drevená zbraň dlhá 135 – 160 cm. Jej čepeľ, alebo list je široký od 9 cm viac a zaberá asi tretinu celkovej dlžky zbrane. Má štyri hrany: 2 ostré boky, ktorými sa sekalo (Yoko) a 2 ploché na údery (Monouchi). Čepeľ sa končí zaobleným čelom, alebo hrotom (Saki). Vyrába sa z tvrdého dreva. Jeho špecifikom je zvláštne položené ťažisko, ktoré túto zbraň robí takou náročnou na ovládanie Techniky vesla vychádzali z techník palice a oštepu. Napriek tomu si veslo vyžaduje omnoho väčšiu zručnosť, pretože pohybom zápästia musí cvičenec zasiahnuť súpera správnou časťou čepele vesla. Okrem švihových techník čepeľou, či už naplocho, alebo ostrou hranou, táto zbraň využíva aj bodanie a práca rúčkou. Používanie Eku vyžaduje dokonalé ovládanie Bo. V rukách skúseného majstra sa táto zbraň mení na nástroj, ktorým možno súpera omráčiť i zabiť.

TIMBE + SEIRYUTO (štít + mačeta)

Táto zbraň patrí medzi najfascinujúcejšie a najarchaickejšie zo systému RyuKyu Kobudo. A to aj napriek tomu, že v Európe nie je známa do takej miery, ako päť základných zbraní systému. Timbe je štít. Najrozšírenejšia verzia sa vyrába z korytnačieho panciera, ale môžeme nájsť i verziu z dreva, spleteného viniča, či dokonca slamy. Veľkosť štítu je obvykle 45 cm na výšku 38 cm na šírku. Seiryuto je krátka mačeta, ktorá nám pripomína európskeho stredovekého rytiera a jeho meč a štít.

KWE (motyka)

Dnes túto tradíciu unikátnej a takmer zabudnutej zbrane v podstatne zachováva rodina štýlu Matayoshi. Kwe je vlastne obyčajná motyka. Má taký istý tvar ako európsky typ, len čepeľ motyky je trošku dlhšia. Slúžila na okopávanie ryže na poliach. Práca so zbraňou Kwe sa podobajú práci s Hanbo. Rúčka slúži na priame blokovanie súperovej zbrane a následné údery, páky, hody a transporty. Čepeľ sa používala na podtrhávanie nôh, slúži aj na sekanie a bodanie. Udiera sa obidvoma koncami. Existuje mnoho špecifických pohybov práve pre zbraň Kwe. Jednou z nich je nabratie piesku, zeminy, alebo kamienkov a následné hodenie do očí protivníka, alebo proti jeho tvári. I keď je táto zbraň vo svojej pôvodnej ázijskej forme pomerne netypická, je hojne vyučovaná aj dnes.

Suruchin

Ako Suruchin sa dalo použiť takmer čokoľvek. Najčastejšie to bol povraz zo spletených konských, ženských, alebo iných vlasov. Rovnako tak sa využíval povraz, alebo drôt, ktorým rybári priväzovali malé lode k brehu v prístave Naha, alebo kožený povraz, ktorý slúžil ako spevnenie viazania. Pre väčšiu efektivitu sa na koniec pridávalo závažie v podobe kameňov, alebo železných kúskov. Podľa dĺžky sa rozdeľovalo na Tan Suruchin (krátka), čo bola zbraň do dĺžky 150 cm a Naga Suruchin (dlhá), čo bola zbraň od 180 cm vyššie. Kratšia zbraň sa využíva na švihové techniky a údery. Naopak dlhšia sa využíva na zachytenie protivníkovho zápästia na väčšiu vzdialenosť, alebo obtočenie Suruchin okolo zbrane, rúk, nôh, poprípade okolo krku. Ďalej potom nasledovalo zväzovanie súpera (Hojo Jutsu), alebo jeho škrtenie. V dnešnom svete môžeme techniky Suruchin a princípy boja s touto zbraňou použiť keď máme v ruke opasok z nohavíc, vodítko na psa, alebo remienok od dámskej kabelky. Znova platí, že Kobudo by nás malo učiť, ako využiť veci denného použitia ako zbrane na svoju reálnu sebaobranu.

TETCHO

V dnešnej dobe je takmer neznáma, i keď princípy s ňou sa učia vo väčšine kurzov sebaobrany a na školeniach pre osobných strážcov a ochranku. Meria 10 – 15 cm a jej hrúbka by nemala presahovať 1,5 cm. A svojimi rozmermi asi najviac pripomína ceruzku, alebo pero. Dôvod, prečo je taká nebezpečná, je jednoduchý. U tejto zbrane asi najviac účinkuje moment prekvapenia a pokiaľ ho v rámci sebaobrany premeškáme, tak druhú šancu už nedostaneme. Aj preto je obrana s touto zbraňou maximálne efektívna a smrtonosná. Útoky sú vedené výhradne na mäkké a citlivé tkanivá a väzivá ako sú oči, spánky, krk, krčná jamka, podpazušie, medzirebrový priestor, svaly a podobne. Dá sa použiť i pri pákach na prsty, avšak to už si vyžaduje vysoký cvik a zručnosť. Kobudo sa snaží pri sebaobrane využiť nástroje denného použitia, všetko čo je okolo nás. A malé a krátke zbrane nás učia týmto princípom asi najlepšie. Učia nás použiť rovnaké princípy s kľúčmi, mobilom, ceruzkami a dávajú nám reálnu šancu obrániť sa v priamom ohrození.

TEKKO (okinawský boxer)

Táto zbraň sa používa na údery, bloky, úchopy a páky na kĺby Je to jedna z najmenších zbraní systému Ryukyu Kobudo. Jej techniky sú asi najbližšie k technikám otvorených rúk, preto je pre túto zbraň takmer nevyhnutné ovládanie aspoň základov Karate. Vďaka svojej veľkosti sa nosila v rukáve, alebo v príručnej taške a v prípade potreby bolo otázkou okamihu ju vytiahnuť a rýchlo použiť. Dokázala tiež posilniť úder rovnakým spôsobom ako boxer v dnešnej dobe. Na úderovej ploche Tekko sú jeden až tri výstupky, ktoré slúžia na presné zasahovanie citlivých a vitálnych bodov na tele súpera. Vyrábala sa z akéhokoľvek tvrdého materiálu, ale prevažne z kovu, železa, ocele, alebo dreva. Používala sa v páre. Pri zápase sa pozornosť sústredí na kostnaté časti tela ako sú zápästia, lakeť, hrudná kosť, krčná chrupavka, rebrá a členky. Preto sa pri štúdiu Tekko kladie dôraz na rýchle zmeny uhlov, ale aj výšku úderu. Rovnako efektívne sú aj útoky na svaly. Táto zbraň bola bez akejkoľvek pochybnosti navrhnutá pre potreby boja. Predstavte si trénovaného bojovníka, ktorého úder je tvrdý ako železo!!!

JO (krátka palica)

NUNTI BO